Tento klenot diskografie PINK FLOYD častokrát nemá naštudovaný ani ich vyslovený fanúšik. Prehliadaný kúsok však nesporne patrí do vitríny britského progresívneho rocku, krátko na to nasledovaný bájnou „Stenou“. Je pritom stratou času vôbec kvalitatívne porovnávať tieto dva koncepčné albumy a súčasne asi aj vrcholy legendy z Grantchester Meadows.

V priebehu rokov 1977 a 1979 ukázali študentíci z Cambridge dve protipólne koncepcie a v oboch extrémoch sa ukázali ako majstri remesla. Keďže v januári 2017 oslávili Orwellom inšpirované Zvieratká 40. výročie, pozrime sa práve na ne.

Ak by formálne členenie na kratučké úderné fragmenty nebolo marketingovo príťažlivejšie a masovo stráviteľnejšie, „Animals“ mohli byť podobnou legendou ako „The Wall“. Nie je to tak. Minimálne preto, že kostrou a prakticky aj celým obsahom albumu sú tri rozložité skladby, ktoré vlastne zaplnili celú platňu. Ich zárodky môžeme hľadať už tri roky pred ich vydaním v oficiálnej podobe.

Jednotlivé časti kompozícií boli čas od času predstavované na koncertoch a až postupne za priebežného prerábania sa spojili do finálnych celkov, znejúcich tak prirodzene, že sa nedá jednoducho hovoriť o obyčajnom „zlepovaní“. Napríklad nádherná „Dogs“ - tá si zo spomínaných troch obrích kompozícií uchováva najzreteľnejšiu kontinuitu počas celých 17 minút. Skladba sa mimochodom hrala už v roku 1976 pod názvom „Gotta Be Crazy“.

Orwellova farma zvierat je duchom prítomná v priebehu celých 40 minút. Nie náhodou sú názvy troch plnohodnotných skladieb kastami, do ktorých britský novinár vo svojej slávnej knihe rozdelil ľudstvo. Prasce ovládajú, Psy plnia ich rozkazy a tí ostatní sú tupé poslúchajúce Ovce. Ide samozrejme o kritiku vtedajšej politicko-spoločenskej situácie v Británii.

Sedemnásťminútoví „Psi“ vyčnievajú nad ostatným materiálom dôrazom na akustiku, podvečerne melancholickou a zároveň vzdušnou melodikou a konštrukčne etapovitým charakterom. Ani vám to ale že vôbec nepripomína „Time Flies“ od PORCUPINE TREE? Watersov text je štipľavou deklamáciou v boji proti bezcitnosti a hrabivosti a patrí k jeho najlepším.

And when you loose control, you´ll reap the harvest 
You have sown 
And as fear grows, the bad blood slows and turns to stone 
And its too late to loose the weight 
You used to need to throw around 
So have a good drown, as you go down, alone 
Dragged down by the stone

„Prasce“ a „Ovce“ idú už zo svojej rockovejšej povahy viac na dreň i keď priamočiarosti je ktorákoľvek z troch hlavných skladieb vzdialená na míle. Na tomto albume nič nevybavíte z pohodlia vášho kresla online - musíte si odstáť fronty. Textová stránka naprieč celým albumom je celkovo z tých bohatších, kvantitatívne aj kvalitatívne. Upokojujúcu sa hladinu rieky v prostrednej „Pigs (Three Different Ones)“ záverom rozčerí Gilmourove fantastické sólo, na ktoré sa subjektívne nedotiahol ani o dva roky v „Comfortably Numb“.

„Sheep“ začína (si to predstavte) na pastvinách. Bečiace ovečky si podávajú štafetu, zatiaľčo Rick Wright na klávesových nástrojoch hľadá lentilky. Kúzlo neočakávaného je, že to zväzuje trsy zvukových vláken dokopy a výsledkom sú melódie, harmónie a také tie veci.

Charakteristickým znakom skladby je však Rogerova vibrujúca basa, ktorá jej dodáva jednoznačne najväčšie pnutie a „Sheep“ je tak najvýraznejším kúskom celej kolekcie. Grandiózne finále kompozície patrí k tomu najimpresívnejšiemu, čo sa dá v hudbe vôbec zažiť, najmä v kontexte predchádzajúcich ôsmich minút, ktoré si vás nastavovali do správne nervóznej polohy.

Keď už o nervozite, v podobnom duchu sa nieslo aj nahrávanie albumu – podobnosť s predchádzajúcim zárezom „Wish You Were Here“, ktorý vyznával abstraktnejší hudobný prejav, je v tomto čisto náhodná. V kapele každopádne rástli egá, ktoré boli nútené spolupracovať a vzdávať sa vlastných vízií v prospech celku.

Predstavte si, že ste David Gimour. A nielen to, práve sa vám podarilo vypečené psychedelické sólo, na ktoré ste patrične hrdí. Principál Waters však údajne s železnou pravidelnosťou zhadzoval Gilmourove nápady zo stola a nútil ho nahrávať sóla znova. Ako vyzerali pôvodné verzie, sa bežný smrteľník len tak nedozvie, ale aj na konečnú podobu Davidových vyhrávok v „Pigs (The Three Different Ones)“ a v „Sheep“ sa veru zvykalo príjemne. V oboch prípadoch dokázal tento vlasáč prepracované skladby svojím príspevkom posunúť na novú úroveň a skutočne im nasadil koruny.

Je zázrakom, že pretrvávajúce nezhody v kapele sa nepodpísali na kvalite albumu, a to už presne druhýkrát po sebe. Naopak, „Animals“ som si rokmi zamiloval asi najviac z celého ich portfólia. Zážitok umocníte kúpou výborne namixovaného vinylu, ktorý, tak ako celá tvorba kapely, vyšiel v rámci reedičnej kampane minulý rok.